Neznie to lepšie ako naša staromódna hymna, ktorá nám len 'hlúpo' pripomína, že príroda je silnejšia ako peniaze developerov? Nemyslíte si, že by naša hymna mala kráčať s dobou? Nemali by sme sa stále obzerať len do minulosti a tvrdiť, že Tatry sú iba symbolom slovenského národa a jeho túžby po suverénnom sebaurčení. Dnes už máme vlastný štát a text hymny je tak už v podstate neaktuálny. Výstižnejšie a modernejšie by hádam bolo vnímať a ospevovať Tatry ako symbol slovenskej podnikateľskej dravosti, ako miesto, kde možno výhodne investovať peniaze a tráviť peknú zimnú dovolenku bez 'hlúpeho' (polámaného) lesa, ktorý len zavadzal vo výhľade na úchvatné končiare. Zdá sa Vám názor na zmenu hymny in (racionálny a logický) alebo skôr od veci (demagogický a scestný)?
Rozhodnutie vyňať Tatranskú Lomnicu, prípadne iné osady, a ich okolie z územia Tatranského národného parku a dovoliť ďalšiu výstavbu zjazdoviek a hotelov je len ďalším smutným pokračovaním tatranského príbehu, v ktorom víťazí demagógia a krátkozrakosť ako pri mojom provokatívnom (ironizujúcom) návrhu modernizovať štátnu hymnu. Precedens, kde de facto rušíme časť národného parku, nevrhá dobré svetlo na Slovenskú republiku ako stabilný právny štát (na Slovensku čo dnes platí podľa zákona, zajtra už nemusí) a poukazujú na fakt, že štát može byť ľahko servílny súkromným záujmom, pri ktorých každému v procese rozhodovania môže niečo 'kápnuť do súkromného vrecka'. Je totiž zaujímavé, že nikto nekladie otázku, prečo štát je v Tatrách tak úslužný k súkromným investorom, že je pripravený aj radikálne meniť aj zákon o ochrane prírody a krajiny.
Vývoj v TANAPe nie je vôbec prekvapivý, lebo vstup developerov do lesa po kalamite v roku 2004 bol diskutovaný hneď po udalostiach a to čo sa deje je len napĺňanie tohto scenára. Často sa pri tom používa argumentácia, že vetrom vyvrátené stromy už nie sú vlastne les a treba dať priestor rozvoju cestovného ruchu. Ekologické a morálne hodnoty pre mnohých nie sú dôležité. Alebo inak, podľa našich politikov environmentálne a etické súvislosti neomylne a demokraticky určujú poslanci parlamentu. Tí môžu aj zmeniť hymnu (aspoň najlepšie vedia, že hranie hymny na školách je kľúčová forma výchovy k vlastenectvu), vedia určiť, že les už nie je vlastne les, keď v ňom vietor vyvrátil stromy, a že každý milovník Tatier ich má rád, lebo si v nich môže dobre zalyžovať. Podmienky určuje štát na papieri, ale realitu určuje príroda, ktorú ľudskými zákonmi a rozvojom neoklameme.
Veľa sa napísalo kritiky na zmeny v Tanape počas vlády Róberta Fica, ktoré pripravili pôdu pre daný vývoj (napr. politicky vynútená výmena bývalého riaditeľa správy parku). Strany dnešnej koalície sa síce svorne dištancujú od p. Fica, ale nie od jeho praktík a morálky. Pri zonácii (predaji) Tatier za haliere nám o tom dávajú len ďalší dôkaz. Je mi pri tom ľúto, že v našej malej krajine sme si sami stále ochotní krátkozrako ukrajovať z nášho jedinečného prírodného bohatstva a necháme si od našich politikov a nimi určených štátnych úradnikov bezuzdne a bez kontroly o všetkom rozhodovať a nazývame to scestne demokracia (vláda ľudu) a nie partokracia (vláda politikov).
